Veselá, úprimná, odvážna – toto všetko je o našej Oryse ona je hospotalista.Začiatkom vojny ona ako zdravotník paramedik, nevedela byť  bez prace. Pracovala v jednom hospitali vo Ľvove, kde vraciala späť k životu ťažko zranených vojakov. Dnes dievča slúži na prvej línii bojov, je súčasťou dobrovoľníckeho zdravotníckeho pluku “Hospitalier”, ktorý každý deň pomáhajú na prvej línii bojov tým, kto potrebuje toho najviac. Keď bola na rotácii v rodnom meste Orysiya porozprávala nam kde ju zasiahla vojna v plnom rozsahu, ako sa rozhodla ísť na front a ako na jej rozhodnutie reagovali rodičia.  Porozpravajte, ako ste sa stala zdravotnikom paramedikomUz dávno som študovala paramedicínu. Ešte pred plnou inváziou som absolvovala kurzy predlekárskej starostlivosti, a poskytovanie pomocí zraneným v bojových podmienkach. Keď 24 sa všetko stalo, som pochopila, že tie vedomosti, ktoré som dostala, žiaľ bude treba uplatniť.   Čím sa zaoberáte v dobrovoľníkom zdravotníckom pluku “Hospitalier”?Spolu so svojou  posádkou evakuujeme zranených vojakov z poľa boju, počas evakuácie poskytujeme lekársku pomoc.  Kde ste bola keď sa začala vojna 24.02? Teraz študujem v Ukrajinskej katolíckej univerzite, tam aj bývam. Preto vojna ma zasiahla na internáte s viac ako 500 študentmi. Bola taká panika okolo, že na ňu nikdy nezabudnem.  Čakali ste inváziu v plnom rozsahu? Určite. Vojna na Ukrajine už nie je prvý rok, preto sa to malo stať.   Ako ste sa rozhodli, že budete brániť krajinu? Teraz, sa má každý rozhodnúť, uvedomiť si, kde môže byť užitočný, kam sa pridať,  aby sme vyhrali. Ja sa význam v paramedicíne, preto som sa rozhodla prave takto, že tu na fronte budem užitočná.   Čo ste povedali rodine? Zo svojej rodiny o fronte som povedala iba sestre. Rodičom som povedala už na tretí deň rotácii. Mali reakciu ako každý rodič dieťaťa ktorí ide na front. Ešte všetky etapy prijatia skutočnosti neprešli, ideme do toho spolu. Povedzte čo na vás najviac pôsobí v dobrovoľníctveNa vojne a zvlášť v pluku na mňa pôsobí úprimná úcta jeden k druhému. Neleje tam tak, že “si žena, – chod variť boršč”. Je tam pocit bratstva. Každý rozumie, že každú sekundu môže niečo priletieť a nastane koniec. Často si hovoríme “ všetko dobre k narodeninám”, pretože každý deň ma cenu zlata. Preto si cením čas aj ľudí.   S čím najviac prichádzate to styku v prvej línii bojov vo vašej práci?Keď pri vykonávaní bojovej úlohy nie sú žiadne zranenia, tak je na mieste “ boli ma chrbát, zmerané tlak”, keď sú zranenia, tak potom už je práca iná, otras mozgu, tržné rany, amputácia, pomliaždeniny, zlomeniny. Rôzne sa stáva.  Čo dnes najviac chýba paramedicom na fronte? Mame všetko. Ďakujeme dobrovoľníkom, darcom, že sa pripájajú  k nášmu víťazstvu!! Potreby našho pluku môžete vydieť na našej oficiálnej stránke “ Hospitalierov” na sociálnych sieťach.     10. Porozpravaj nam o zaujímavej príhode v tvojom dobrovoľníctve. Vtipných a zaujímavých príhod je tu veľmi veľa. Poviem o jednej, ktorá zdvihla bojový duch celej posádke a všetkým vojakom v okoli. Dostal nás vodič Hera biele slipy. Dúfam že všetkým je jasné,  že biele slipy sú len na sviatok ale určite nie na vojnu. Cely môj Instagram pochopil, že Hera potrebuje slipy, poslali mu veľké boxerky s kvetinovým vzorom a nápisom “ kto má veľký zadok, ten kacapov rozstriela”. Ďakujem dobrovoľníkom za vaše listy a poslania!