Príbeh nášho hrdinu – Viačeslava sa začal dlho pred totálnou inváziou. Dobrovoľne sa prihlásil do armády  po ukončení tretieho ročníka vysokej školy, chcel sa podobať na svojho bratranca z tretieho kolena. Ktorý sa postavil na obranu Rodnej Zeme a zahynul v Pieskoch. Po príprave, Viačeslava poslali do 95 brigády v 13 pluk. Začiatkom decembra 2017 roku statoční obrancovia sa ocitli pod priemyselnou zónou Avdijivky.  Druhá rotácia sa začala na jar 2018 tiež z Avdiivky, ale o 1,5 mesiaca vojaci zmenili lokáciu. Kvôli prepadnutiu ukrajinských lodí vo vodách Čierneho mora, ich premiestnili do pobrežnej zóny Berďanska a Melitopola. Tam, spoločnými silami so svojimi kolegami, naši obrancovia čakali na výsadkovu jednotku nepriateľa, ktorý vtedy sa neobjavili. Dnes je opäť vojna, ale tento krát v plnom rozsahu. Spomína obranca, keď prišiel do armády, veľmi chcel stretnúť svoju brigádu – vysadkovu útočnú jednotku, aby spoločne prísť na nulu. A prave, k priamemu kontaktu s vrahom pre jeho likvidáciu. Vojensky veliteľ povedal, že autobusy z kolegami už odišli, a poslať jedného vojaka nebolo možné, kvôli bojom na Žitomírskéj trase. Jemu ponúkli pár dní počkať kým nájdu cestu okolo. Ale čakať Viačeslav nechcel, poprosil aby ho prijali do hocijakéj bojovej brigády. Preto po rýchlom rozdelení, skončil u delostrelcov. Nebol to jeho druh vojsk, hovori obranca, že teraz skoro každý vojak nie je vo svojich vojskách. Predsa, s optimizmom dodáva, že v dnešných podmienkach je potrebné rýchlo sa naučiť niečomu novému. Doma na neho čakajú rodičia, brat, sestra a milovaná priateľka. Obranca hovori, že otec pozná jeho povahu, vedel – syn určite pôjde na vojnu, nebude čakať predvolania. Tam, v prvej línii bojov, nikdy nevieš čo máš čakať od nepriateľa. Náš hrdina hovorí, že do začiatku plnej invázie, – rusko poslalo na Ukrajinu svoje vnutorne vojska, ale dnes, su to dobre vycvičený jednotky, ktorý boli v Sýrii, wagnerovci. Ako príklad, uvádza príbeh – 15 kilometrov od línii frontu, vojaci zadržali jednotku z 5 ľudí pre vykonávanie diverzných operácii. Oni pracovali pre súkromnú vojenskú spoločnosť “Wagner”, na naše územie prišli v ukrajinskej uniforme, mali naše osobné doklady, vedeli hesla, a dobre ovládali ukrajinčinu. Viačeslav hovorí, že nemáme podceňovať nepriateľa, sú silný, majú viac vojenskej techniky aj počtovo maju viac ľudského zdroja. Najviac naši vojaci majú nedostatok súčasnej vojenskej techniky, ta, ktorú dostávajú od západných partnerov sa rýchlo míňa. Podľa slov vojaka – dnes armáda sa drží vďaka dobrovoľníkom – “ Neboli by dobrovoľníci – bolo by veľmi zložito” – dodáva on. Teraz nemôžeme sa uvoľniť, musíme zväčšiť svoju pomoc armáde – v krajine mame vojnu. Musíme dať dokopy všetky svoje sily a priložiť svoje maximum k víťazstvu. Namiesto toho aby sme si kúpili balíček cigariet, radšej tieto prostriedky previesť  na pomoc armáde – zdôrazňuje Viačeslav.