Vojna, láska, strata kolegov na vojne, zranenie a znovu vojna. Toto všetko je o našom obrancovi – volá sa  Serhii. On išiel na vojnu ako dobrovoľník ako znak pamäti o svojom kamarátovi, ktorý zomrel pri pomocí chlapcom brániť Luhanske letisko. Pri rozprávaní svojho príbehu Serhii spomína – svojho kamarát Toshyka, ktory veľmi chcel sa podobať na neho. Vždy hovoril : “Serhii, ja budem ako ti. Spolu stretneme 2 augusta. Budeme oslavovať… som z výsadkového vojska ako ty. Dam si urobiť tetovanie,  ako máš ty. Budeš mojím bratom.”Po smrti priateľa v svojich 24 rokov Serhii sa postavil na obranu Rodnej Zeme. Prvý s kým sa Serhii zoznámil bol Dmytro. Ktorý bol nie len jeho kolegom, stali sa z nich kamaráti. Kráčali spolu po tŕnistej ceste bok po boku. Tam Serhii pochopil čo ešte môže urobiť, lepšie a viac. Tak aj robil. Reštauroval viac ako jedno auto. Počas toho keď  bol v  oblasti Protiteroristickej Operácie ( PTO ), Serhii sa zoznámil so svojou láskou. Potom ich presunuli do pechoty, ktorá mala bázu v Taramchuci. Hoci v tom čase nebola tak rozsiahla vojna- ale aj tak boloo ostreľovanie, ostreľovači, vyšetrovacie tímy.  Tam, spolu s priateľkou sa snažili prežiť.  Separatisti boli blízko. Serhii teraz nam hovori,  že – s okupantmi sme vyrazili k súboju guľometov. Serhii spomína, o tom, že nikdy nebol dodržaný režim kľudu ( mysli sa tým,  keď prestanú sa ostreľovať navzájom). O ktorom tak aktívne rozprávali. Počas nášho rozhovoru, náš obranca nam najviac rozpráva o svojich odvážnych kolegoch na vojne. Spomína, kde presne ich zastala totálna ruska invázia. Bolo to na jednom strážnom priechode v Luhanskej oblasti. Ukrajinsky obrancovia boli tam do poslednej chvíle, ale bohužiaľ ich pluk bol rozbití okupantmi. Nášho obrancu z bojovej pozície zachránil starší poručík Serhii Kolesnik spolu s Viktorom Ocerklevychem z prezivkou “Silák”. Ktorý mal obrovskú skúsenosť. Po skončení vojenskej služby Viktor ostál v armáde, ale v 2010 roku sa uvoľnil a naďalej pracoval v bani  “ Rodná Zem” Krivorožskom závode na výrobu železnej rudy. Od roku 2015 po rok 2016 bol v takzvanej Protiteroristickej Operácii ( PTO ).  V decembri 2016 roku podpísal zmluvu o vojenskej službe v OSU. Bojoval neďaleko Doneckeho letiska, Svetlodarskeho oblúku, a v ďalších “horúcich” bodoch PTO/OSS ( operácia spojených síl ).Najmä slúžil v 54 samostatnej mechanizovanej brigáde. V apríli 2022 roku, kapitán Ocerklevych bol zástupca veliteľa mechanizovaneho pluku 17-j samostatnej tankovej brigády mena Kostyantyna Pestushka. Jeho brigáda hrdinský sa banila počas napadnutia rusmi. Dokazali zničiť  bojovú jednotku ruskej armády, viac ako stovky obrnených vozidiel  vrátane tankov, vozidla pechoty, aj personál ktorý sa snažil naviezť prepravu na Siversky Doneck. Cenou svojho života “Silák” zachránil svojich bojových  kolegov. Sám zomrel od rúk rusov. U Viktora ostali manželka a dve malé dcérky. Spomínajúc svojho kolegu Serhii hovori: “ On bol viac ako obyčajný človek. Keď vo vysielačke bolo počuť jeho hlas, hneď bol pokoj na duši. “ Silák” bol fantastickým.” Chlapci, ktorý ostali na ochrannej časti Luhanskej oblasti, boli ozajstnými lídrami národa. Boli najlepšími synmi svojej krajiny. Teraz oni obraňuju svojich blízkych, priateľov, kolegov, a celú krajinu z neba. Naš hrdina Serhii zdôrazňuje, že každý bojovník, ktorý dáva svoj život za mier nemôže byt zabudnutý v svojej krajine. A ich rodiny majú cítiť podporu každého ukrajinca. Preto že vojna prichádza do každého domu a týka sa všetkých. Naši obrancovia sú veľmi vďačný všetkým dobrovoľníkom, ktorý dnes stoja v obrane štátu spolu s nami!