On sa narodil na Kryme. Prisahal na vernosť Ukrajine a zostal verný svojej krajine. Príbeh veliteľa pluku Charkovskej Národnej  Univerzity Vzdušných Síl – Borisa. Porozprával nám svoj príbeh o tom, ako sa postavil brániť svoju krajinu, hovory že 17 rokov dozadu si vybral svoju cestu vtedy, keď to nebolo vôbec prestížnym.Za tie roky slúžil v protilietadlovom raketovom pluku OSU na Kryme. Po anexii polostrova – nezdanil Rodnú Zem a presťahoval sa na pevninu. Potom prešiel peklo cez diania na Doneckom letisku, Piesky a Vuhlehirsk. V roku 2017 sa vrátil s bojov v prvej línie do Charkova, kde v univerzite vzdušných síl sa zaoberal naučnou prácou a prípravou poručíkov. Vojna zastihla nášho hrdinu na pracovnom mieste. Opäť zobral zbraň do rúk a začal brániť už svoj rodný Charkov.  Počas nášho rozhovoru sa priznal – že napriek svojej vojenskej skúsenosti, nemyslel si že vojna bude až natoľko rozsiahla. 24 februára jeho milovaná manželka s dcérami museli opustiť svoj domov a vycestovať do iného mesta. Kde teraz ostali a čakajú na Víťazstvo, ktoré jej manžel a otec získavajú spolu z inými obrancami v rusko-ukrajinskej vojne. Dnes v Charkove nie sú okupanti, ale prvé hlavne mesto Ukrajiny je stále ostreľovane raketami. V niektorých oblastiach obytných mestách doteraz sú pekelne boje. Boris hovorí, že momentálne jeho jednotka sa pripravuje k stretnutiu vraha. Dodáva : “ vrah je silný a zákerný. Očakávame čokoľvek. Preto jediná šanca – je fyzická likvidácia.” Keby som mal tú možnosť, sa stretnúť s putinom, bez vahania by som položil bodku v rusko- ukrajinskej vojne. Najdôležitejšie pre vojakov Ukrajiny je podpora a zbraň. Ktorá strašne chyba na fronte. Zvlášť súčasná zbraň, zo západu  – priznal sa Boris. Napriek nedostatočnom počte potrebných zbraní, spánku, normálnych podmienok pre život – ukrajinsky vojaci pokračujú brániť nezávislosť a suverenitu Ukrajiny.